Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

História obce

stiahnuť_(4)_1

Na severovýchode Slovenska v malebnom lone prekrásnej prírody iba malo poznamenanej negatívnym pôsobením ľudskej činnosti, kde musel človek vždy veľmi ťažko dorábať svoj každodenný chlieb, sa nachádza obec Kyjov. Obec Kyjov leží v Prešovskom kraji v okrese Stará Ľubovňa na úpätí Čergovského pohoria pod jeho najvyšším vrcholom Minčolom, ktorý dosahuje výšku 1157 m. Chotár obce leží v nadmorskej výške od 580m do 1157m.

Prešli už stáročia od čias, keď sa v našom chotári usídlili prví obyvatelia. Miestná legenda hovorí, že obec Kyjov založili šiesti Rusini, ktorí tu prišli z Kyjeva z Ukrajiny. Iná zasa hovorí , že obec bola pomenovaná podľa slova „Kyj“, čo bolo pravdepodobne prezývkou prvého miestneho šoltýsa. Žiaľ , sú to iba legendy. Kto boli prví obyvatelia obce sa snáď už nedozvieme, nakoľko zo stredoveku sa nezachovali žiadne písomné materiály. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1390, kde sa spomína pod názvom KYO. Sídlisko vybudovali usadlíci so šoltysom podľa zákupného práva. Šoltystvo tu bolo aj v 16. storočí. Od stredoveku obec patrí ku Kamenickému panstvu, neskôr rodinám Bornemiszovcov a Dessewfyovcov.

V 50. rokoch 15. storočia sa v Kyjove občas zdržiaval jiskrovsko – bratricky kapitán Ján z Tvorkova. V súpise z roku 1538 je vedená ako rusinská obec. V latinských písomnostiach z 15.-16. storočia sa vyskytuje pod názvom KYO. Obyvateľstvo sa zaoberalo prevažne poťnohospodárstvom, chovom dobytka, sezonnými prácami v lese a pálením dreva. Už v prvej polovici 19. storočia v obci žilo vyše 700 obyvateľov, čo možno porovnať s dnešným stavom. Koncom 19. storočia a začiatkom 20. storočia obec postihlo vysťahovalectvo , najmä do Ameriky a Kanady. Počet obyvateľov klesol na 530. Najviac obyvateľov v obci žilo v 60. rokoch 20. storočia, kde sa počet obyvateľov pohyboval okolo 850. V sedemdesiatych rokoch nastala znovu migrácia mladých Kyjovčanov za prácou do priemyselných miest Slovenska a to Košíc, Prešova a Starej Ľubovne, čo malo za následok zníženie počtu obyvateľov. Poniektorí sa usadili aj v Bratislave.

Počas druhej svetovej vojny v blízkosti obce v pohorí Čergov pôsobila partizánska skupina Rokosovskij – Litvinov a neskôr partizánska skupina Gottwald. Občania obce všemožne pomáhali partizánom prevažne potravinami. Na 1. januára 1945 budú mnohí občania stále spomínať., pretože v trojrade stali pred hlavňami nemeckých guľometov. Stalo sa to po vyhodení mosta partizánmi na hlavnej ceste v smere Lipany – Ľubotín. Ráno 1. januára Nemci obsadili dedinu a všetkých občanov zhromaždili uprostred dediny. Našťastie veliaci dôstojník nemeckej armády, ktorý prišiel zo stanice Pusté Pole rozkázal prepustiť občanov. Najväčší rozvoj obec zaznamenala najmä po druhej svetovej vojne. Drevené domy skoro celkom vymizli a na ich miestach vyrástli pekné murované domy. Obec celkom zmenila svoju tvár. Súžitie občanov je príkladné. K súdržnosti ich donútil sám život, nakoľko v drsnom horskom prostredí si museli navzájom pomáhať. Aj spôsob života sa postupne menil. V minulosti nebolo zvláštnosťou, že počas dlhých zimných večerov sa zišlo v jednej izbe aj desať dievčat na priadkach alebo pri páraní peria. Počas teplých letných večerov sa zasa zo všetkých strán obce ozýval spev. V súčasnosti sú to iba spomienky, nakoľko život v obci sa veľmi zmenil. Aký dlhý je rok, nepočuť žiadny spev v obci.